Obec Chminianska Nová Ves leží v Šarišskej vrchovine, v doline Veľkej Svinky, v nadmorskej výške okolo 365 m. V tunajšom chotári, v údolí Daletického potoka, v polohe Pankovec boli objavené sídliskové objekty so sprievodnou keramikou z 9.- 10. storočia. Sú pozostatkom činnosti obyvateľov dediny Pankovec, nie však Novej Vsi, ktorá je mladšia. Nová Ves patrila k tým dedinám panstva hradu Šariš, z ktorých tri štvrtiny desiatku miestni farníci do roku 1248 odovzdávali jagerskému biskupovi. Od roku 1248 táto časť desiatku patrila kráľovi. Pri uvedenej príležitosti vznikla najstaršia správa o tejto dedine, ktorá ako vyplýva z obsahu listiny, jestvovala dávnejšie ako pred rokom 1248.
V písomnostiach od 13. do polovice 16. storočia vyskytuje sa pravidelne pod maďarským názvom Wyfalu, ojedinele v latinskom Nova Villa, oba vo význame Nová Ves. Názov presne vyjadril skutočnosť, že bola mladšou ako susedná či susedné blízke dediny. Z vývinu osídlenia najbližšieho okolia je nesporné, že staršími dedinami boli Svinia a Chmiňany, jestvujúce pred 11. storočím. Nepochybne obyvatelia jednej z nich, pravdepodobnejšie zo Svine, postupne vybudovali novú osadu najneskôr v 11.- 12. storočí, lebo už pred rokom 1248 bola samostatnou obcou a farnosťou. Keďže obyvateľmi Svine v uvedenom období boli Slováci, oni jej dali pôvodný názov Nová Ves, podľa ktorého vznikol doslovný preklad maďarský a latinský názov tejto dediny. Chminianska Nová Ves patrí do skupiny dedín s pôvodným názvom Nová Ves, ktoré vybudovali obyvatelia z blízkych starobylých dedín pred 13. storočím. Z obsahu uvedenej listiny z roku 1248 vyplýva, že štvrtina desiatku od poddaných z Novej Vsi pred rokom 1248 patrila miestnemu farárovi. Z toho vyplýva, že pred uvedeným rokom tu bol kostol. Tento predpoklad podporuje aj skutočnosť, že v 30. rokoch 14. storočia tu dokázateľne stál kostol, v ktorom pôsobil farár Peter. Kostol bol zasvätený apoštolovi Pavlovi. Novoveská farnosť jestvovala aj v 15.- 16. storočí. Novou Vsou tiahla krajinská cesta z údolia Veľkej Svinky do doliny Hornádu a do Gelnice. Doklad z roku 1235 ju charakterizoval ako veľkú cestu, z čoho tiež vyplýva, že tu bola dávna cesta. Už pred rokom 1262 v Novej Vsi bola mýtnica, kde od prevážaného tovaru vyberali mýto. Vyberanie mýtnych poplatkov tu nepochybne zaviedli uhorskí králi v 12. storočí. Mýtnica bola v dedine aj v 15.- 16. storočí a mala vplyv na vznik ojedinelého maďarského názvu v zmysle Mýtna Nová Ves. O miestnom mlyne je správa z roku 1466, hoci nepochybne jestvoval v 13.- 14., ale aj v 16. storočí. Nová Ves bola od začiatku 13. storočia majetkovou súčasťou panstva Sviňa. Od roku 1262 boli nepretržite jej vlastníkmi zemania Meršeovci zo Svine.
Trvalá majetková príslušnosť k tomuto panstvu a všeobecná administratívna potreba názvami rozlíšiť viac dedín v Šariši s pôvodným názvom Nová Ves viedli v polovici 16. storočia k zavedeniu úradného maďarského názvu Swynie Vyfalw v zmysle Svinská Nová Ves. V roku 1427 miestne sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanili od 33 port. Nová Ves bola veľkou dedinou. V druhej polovici 15. a v 16. storočí väčšina sedliakov stratila pozemky, stali sa želiarmi alebo sa odsťahovali. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliakov zdanili len od 7, resp. 4 port, pričom v roku 1567 sedem domácnosti hospodárilo na polovičných a štyri na štvrtinových usadlostiach.
V tých rokoch tu boli 4, 10 a 6 želiarskych domácností. V roku 1600 základ sídliska pozostával zo 14 obývaných poddaných domov. Bola tu aj mýtnica, kostol, fara, škola, prípadne mlyn. Koncom 16. storočia bola Nová Ves stredne veľkou dedinou. Okrem poddaných tu žilo len osadenstvo fary. Pri Novej Vsi sa nachádza dedina Pankovec, ktorá v polovici 15. storočia zanikla.
Podľa hodnovených záznamov sú informácie o škole v obci už v 17. storočí.
V rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 12 až 14 poddanských domácností, v roku 1828 to bolo 75 domov a 585 obyvateľov. Živili sa poľnohospodárstvom, plátenníctvom a vyrábali kolomáž.
V roku 1782 bol postavený kostol Obrátenia sv. Pavla na mieste starého ranogotického kostola z druhej polovice 13. storočia.
4.7.1845 sa v obci narodil maliar Pavol Szineyi Merse, príslušník uhorského šľachtického rodu Szineyi Merse. Keď mal 8 rokov, jeho rodina sa presťahovala do obce Jarovnice. Tu sa v ňom prebudil talent k umeniu, osobitne k maliarstvu.
Osada Bunde vznikla približne v roku 1903, kde bol založený majer, na ktorom sa usadili prisťahovalci zo Spiša a čiastočne z Poľska.
Za I. ČSR si obec zachovala poľnohospodársky ráz, časť obyvateľstva pracovala ako deputátnici na veľkostatku Ghillányiovcov.
V 1. polovici 20 rokov bola založená MO KSČ (miestna organizácia komunistickej strany Československa). JRD (Jednotné roľnícke družstvo) bolo založené v roku 1957, v roku 1965 sa zlúčilo s JRD Chmiňany. Časť obyvateľstva pracovala v Prešove, niektorí v Košiciach a Ostrave.